O mne

Podľa mňa existujú len dve kategórie hudby – , , dobrá a zlá ´ ´ – a z toho si musí poslúchač vybrať sám . .

Spievať som začal od svojich mladých rokov,,keď žiarili na hudobnom nebi  Beatles, Elvis Presley, ABBA Tom Jones, Karol Duchoň,Karel Gott a mnoho ďalších,ktorí formovali moje hudobné cítenie,lásku k spevu,ktorá mi vydržala dodnes.

Spieval som vo viacerých kapelách,podľa toho, kam ma osud a profesia zaviali a možem úprimne povedať,že od každého z muzikantov,spevákov s ktorými som sa v živote stretol,som sa mnoho naučil.

Profesionálnejšie som sa začal zaoberať spevom,až keď môj syn Jaroslav začal študovať na Súkromnom konzervatoriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch a na Akadémii umení v Banskej Bystrici.Ako absolvent Akadémie umení a dnes pedagóg kompozície je autoro väčšiny mojich piesní,texty piesní si prevažne skladám sám..

 

Účinkoval som v zahraniči – v Španielsku s orchestrom Pavla Hromadu , v Nemecku,Taliansku,Poľsku,Chorvátsku a v Českej republike.

 

Od roku 2001 sme vydali v v spolupráci so synom Jaroslavom,manželkou Máriou,vydavateľstvom EMI monitor,Olšiakovcami, agentúrov Akcent,9 CD albumov a v spolupráci s TV Šláger vyšiel album 4 CD+12 videklipov.

Žáner piesní,ktoré spievam je rôznorodý. Základom môjho spevu je kantiléna.

Hudba od jej vzniku prešla veľkým vývojom, vždy bola odrazom života spoločenských a sociálnych potrieb ľudí, týmto medzinárodným dorozumievacím prostriedkom vyjadrovali svoje sny a tužby a tak to je i dnes.

Zato,že som sa mohol v živote venovať hudbe,spevu,popri mojich profesionálnych povolaniach,vďačim podpore a usiliu mojej manželke Márii a synovi Jaroslavovi, ale aj podpore svojho syna Janka,ako aj všetým ľuďom,ktorí ma v tomto smere podporovali.

 

Vďaka týmto ľuďom znejú moje piesne na viacerých rozhlasových staniciach a som rád,že som mohol svojimi svojimi vystúpeniami osloviť divákov cestou televíznych relácií ako Kaviareň Slávia,Chalupárium,Senzi Senzus,Akcent paráda,TV Senzi,TV Šláger a hlavne mojich priaznivcov s ktrými som mal možnosť stretnúť pri koncertoch.

Ján Hruška